Do Prešova sa chystajú štyri africké štáty

15.04.2008 Prešov

Jeden z najzaujímavejších a jedinečných medzinárodných projektov, Medzinárodný halový futbalový turnaj nepočujúcich detí do 16 rokov, oslávi v závere júna už svoje 16. ročné jubileum.
Doteraz sa na ňom vystriedala futbalu chtivá mládež z 23 štátov bezmála všetkých kontinentov sveta. Ale iba dve krajiny sa môžu pochváliť tým, že bojovali v Prešove každý rok: Reprezentácie Rumunska a Slovenska! Po nich boli najčastejšími hosťami turnaja Poliaci, Česi, Maďari a Ukrajinci. Organizačný výbor turnaja pracuje na všetkom, čo súvisí s 16. ročníkom, ktorý sa uskutoční v dňoch 22. až 28. júna v Mestskej hale v Prešove, prakticky už od vlaňajšieho záverečného ceremoniálu odovzdávania cien. V akom štádiu je v týchto dňoch príprava turnaja, o tom hovoríme s prvým mužom OZ Športový klub nepočujúcich detí v Prešove, ktorý tento turnaj organizuje, Mgr. Vladimírom Kohutom.

V prvom rade, ako vyzerá terajšia situácia s prihláškami na tohtoročný turnaj?

Aby som bol úprimný, záujmom sme prekvapení, doteraz máme už 14 prihlášok a ďalšie štyri, od stabilných účastníkov turnaja, ešte očakávame v najbližších dňoch. Črtá sa rekordná účasť. Aj keď berieme do úvahy aj to, že niektorá reprezentácia môže odvolať svoju účasť z rôznych príčin aj na poslednú chvíľu. Finančnými počnúc a politickými končiac.

Aká je skladba tohtoročných prihlášok?

Prvá sa prihlásila, ešte v decembri roku 2007, reprezentácia Lotyšska. V januári sme dostali prihlášku od africkej Ghany a vo februári zo Zambie. Okrem týchto dvoch afrických štátov sa v priebehu marca prihlásili aj Zimbabwe a Guinea, uvidíme, či toto africké kvarteto príde v plnom počte. Zaujímaví pre nás budú najmä chlapci Ghany, ktorej reprezentácia FIFA patrí do tej najužšej špičky afrického futbalu a jej reprezentanti hrajú v najprestížnejších kluboch sveta. Prvý raz sa prihlásila na tento turnaj aj reprezentácia Macedónska.

Z minulých ročníkov si pamätáme, že najviac kilometrov na tento prešovský turnaj musela precestovať reprezentácia Kazachstanu. Ktoré družstvo to bude tohto roku?

Určite to bude reprezentácia Indonézie, ktorej prihlášku sme dostali pred niekoľkými dňami.

Táto rasová a národná rôznorodosť vám zrejme urobí poriadne starosti so stravovaním. Pečený bôčik, kapusta a knedlík určite nebude chutiť všetkým. A ani bryndzové halušky. Ako budete riešiť tento problém? Chlapci budú po futbale určite hladní ako vlci...

V mimoeurópskych štátoch si budeme overovať stravovacie návyky elektronickou poštou. Uvidíme, čo z toho vyjde. Potom sa už budeme môcť iba spoľahnúť na majstrov kuchárov v Strednom odbornom učilišti Jednota COOP Pod Kalváriou, kde budú účastníci turnaja bývať a stravovať sa. Zatiaľ dokázali doslova kúzliť, verím, že úspešne zvládnu aj túto neobvyklú skúšku svojho umenia.

Oproti minulosti zvýšený počet účastníkov sa odrazí aj na zvýšenej potrebe financií. Váš športový klub, ako neziskové občianske združenie ich zrejme musí zháňať cestou sponzorstva. Akú vysokú čiastku bude musieť organizačný výbor zabezpečiť navyše oproti vlaňajšku?

Bude to minimálne o sto tisíc viac ako vlani, teda takých 750 až 800 tisíc. Ceny potravín vzrástli v ostatných mesiacoch poriadne a určite to ešte nie je koniec.

V súvislosti s týmto problémom by sme radi vedeli, samozrejme, iba ak to môžete prezradiť, kto vám pomohol pri finančnom zabezpečení vlaňajšieho jubilejného ročníka?

Generálnym sponzorom vlaňajšieho ročníka bol Provident Financial. Výrazne nám však pomohol US Steel, Višegrádsky fond, Úrad vlády SR a Ministerstvo školstva SR. Z „domácich zdrojov“ musíme v mene všetkých mladých sluchovo postihnutých futbalistov poďakovať najmä Komunitnej nadácii Prešov, Mestskému úradu v Prešove, ale predovšetkým Prešovskému samosprávnemu kraju, ktorý nám v hodine dvanástej pomohol prostredníctvom svojho NEFO fondu. A samozrejme že nesmieme zabudnúť ani na SOU Jednota COOP, ktoré nám už niekoľko rokov po sebe vytvára doslova domáce prostredie a vychádza nám v ústrety ako je len možné.

Pamätáme si, že občas sa na turnaji objavili aj družstvá sluchovo postihnutých chlapcov z bohatších krajín, akými sú USA, Izrael a ďalšie. Tohtoročné prihlášky sú, povedzme si to „polopaticky“, iba z chudobnejších krajín, súčasné Slovensko z toho nevynímajúc. Netrápi teda organizačný výbor skutočnosť, že neoficiálne majstrovstvá sveta pre nepočujúcich sa stali akýmsi turnajom chudobných?

Vôbec nie, vlastne iba plníme tajné sny mnohých chlapcov, ktorí by sa vďaka svojmu zdravotnému handicapu nedostali možno po celý svoj život za hranice svojho mesta, prinajlepšom štátu. Desaťročia som ako špeciálny pedagóg pracoval práve s takýmito chlapcami a viem, že práve toto ťažké zdravotné postihnutie spoločnosť akosi podceňuje a nevenuje mu náležitú pozornosť. Ani spoločenskú ani finančnú. Takáto situácia je však zrejme v celom svete, školy a organizácie nepočujúcich sú chudobné všade. To bol rozhodujúci dôvod pre náš prístup k organizácii turnaja. Nepožadujeme zápisné či vložné alebo iné finančné príspevky, účastníci si musia prakticky hradiť iba cestu do Prešova a zpäť domov. Pre niektorých prihlásených účastníkov je však obrovským problémom zohnať aspoň peniaze na túto cestu a preto sa nám v poslednej chvíli občas odhlásia. Môžem to však charakterizovať tak, že čím väčšia chudoba, tým pevnejšie priateľstvá v Prešove vznikajú. Medzi deťmi aj dospelými. Prešov sa jednoducho každoročne stáva miestom týždňa splnených snov a radosti sluchovo postihnutých chlapcov. Na druhej strane, naše mesto sa stáva niekoľko mesiacov pred a niekoľko mesiacov po turnaji v mnohých rodinách a školách sveta tou najaktuálnejšou témou...
 

Vyberte región

mark